Zlomil sa mi kľúč pri otváraní dverí

Moja chyba – mal som opotrebovaný kľúč dávno vymeniť za dobrý, ktorých mám viac.

Kľúčik sa poddal a odišiel ako maslo na dve časti.

Farba dverí – béžová … ale nedá sa povedať že by to v tejto situácii bolo moc dôležité.

Druhé poschodie, 255 m n.m., ale ani tlak v tejto nadmorskej výške mi nebol veľa platný.

Nepoviem, keby som niečo varil, tak to áno. Ako isto viete, teplota, tlak a rosný bod so stúpajúcou n.v. tiež stúpajú, hlavne krvný a bod varu tiež. Takto tlak stúpol hlavne mne a na čele sa mi zrazila rosa.

Rosemary normálne. Asi 3 x 4 m.

Materiál – drevo trieska dverami. Sekerou sa teda dnu dostanem – prípadne raketa, rybka, žabka, buchar, chirurgický skalp, brita, balvan, mosadzný čajník, kindžal, nunchaku. Alebo si zavolám spetsnaz. A či sa mi to páči alebo nie, možno použijem aj páčidlo.

Battle for Beret: Joining Russia’s Special Forces (RT Documentary)

RT

Kladivo.

Už to mám – prejdem si k dverám susedky, rozbeh a pravým plecom a potom sa pripraviť na pád na dvere.

Alebo nie – skok a mae-tobi-geri s kiai! to bude lepšie, som to videl vo filme.

Vlastne yoko bude lepšie.

Alebo ushiro?

Mawa-shi.

Neko-ashi daci, kamaite! Kiaiii!

Asi bude lepšie sa pritom vyzuť.

Ale potom by som zase mohol prechladnúť, máme na chodbe klasické kachličky.

Hm hm.

A ja blbec som si predtým už viackrát povedal – vymeň ten kľúč, no tak vymeň ho – no nie a nie sa počúvnuť. Veď hovorím, blbec.

V ruke zlomený kľúčik, dvere zavreté jak basman.

Čo robiť?

Hlbinná behaviorálna metafyzická otázka.

Lebo asi budem musieť niekam behať po help a teraz na dvere kukám jak vioraný Mickey Mouse alebo Rúrka.

Ale aspoň si vďaka tejto neplánovanej aktivite vylepším svoju metafyzičku.

Keby som tak bol býval mal inteligentné dvere na kartu.

Ale horkýže, chyba lavice. Moje dvere sú blbé jak tágo. Snáď raz, keď sa dostanem do raja – slovenského.

Alebo daňového. Treba veriť.

Kelu.

Chvíľu som bezradne stál a panika sa hlásila o slovo. Ale potom mi napadlo, podvedome, skrsla vo mne myš lienka, čo keď, čo keď som tie sprepadené dvere pred zlomením kľúča tým istým kľúčom stihol ešte uvoľniť zo zámky?

Našťastie – dvere som už – asi – odomkol (raz som to určite už otočil) a boli už zrejme len zavreté, avšak uvažoval som, že budem potrebovať veľký skrutkovač, aby som ich prudkým trhnutím dokázal uvoľniť. Správne, mám takú tú okrúhlu placačku miesto kľučky, takže keď sa dvere zabuchnú, mám smolu, umelec.

Uvedomil som si, že musím konať, lebo pružina môže každú chvíľu – ak je môj predpoklad správny – skočiť samovoľne naspäť a budem už naozaj tam ako povedala tá blcha sediac na zadku – “ak to nepreskočím, tak som v riti”..

A áno – našťastie, zámku som pred zlomením už kľúčom skutočne uvoľnil, tj. keď som sa do nich opatrne – aby sa pružina nevrátila späť – zaprel, otvorili sa.

Teraz ako vybrať kľúč – zobral som klasický tupý príborový nôž – intuícia – a s pomocou prstov na opačnej strane zámky sa mi vcelku bez problémov podarilo otočiť ju do zvislej polohy, keď som už z druhej strany predtým zasunul do dverí dobrý kľúč ale samozrejme, zlomený kúsok nešlo vytlačiť. Teraz to už išlo, povysunul som ho asi o jeden a pol milimetra vonku.

Uff. Óhóhó.

Vzal som lepiacu pásku a vytiahol som zlomenú časť hneď. To viete, skúsenosti s lepiacou páskou a navyše bonus, páska ktorá lepí.

Nie nadarmo ma volajú majster lepiacej pásky.

Wow – ani som netušil, že som taký šikovný. Najprv to vyzeralo na ten veľký skrutkovač.

Táto príhoda len potvrdzuje, že pri identifikovaní problému sa treba najprv namiesto paniky zamyslieť a použiť metódu najmenších krokov, prvý krok je urobiť prvý krok smerom k dverám.

Obvykle to pomáha. A ak nie, aspoň sa poriadne poučíme z krízy.

Rovnako potvrdzuje, že aj filozofi sa vedia bez cudzej pomoci dostať do vlastného bytu.

… A že sa mi oplatilo pozerať McGyvera. čistý čas záchrannej akcie – cécéá 10 min

cool
MacGyver Theme Song
SnowfallStudios
SnowfallStudios

Aluminiový klíček

Bickick16